Čína otvorila obrovskú solárnu elektráreň so systémom zrkadlových koncentrátorov — nainštalovaných je 30-tisíc zrkadiel
Objavujte nové technológie, umelú inteligenciu, drony, mobilitu, elektroniku, navigáciu a digitálne inovácie

Čína uviedla do prevádzky solárnu elektráreň so zrkadlovými koncentrátormi v provincii Kan-su. Nainštalovaných 30 000 zrkadiel a veže s výškou 200 metrov zabezpečujú výrobu čistej energie nepretržite, 24 hodín denne. Podľa vývojárov elektráreň ročne vyrobí približne 1,8 miliardy kWh elektrickej energie a umožňuje znížiť emisie CO₂ o viac než 1,5 milióna ton.
Svet stojí na prahu globálnych zmien v energetike a jednou z kľúčových technológií schopných znížiť závislosť od fosílnych palív sa stáva koncentrovaná solárna energetika. Čína, ktorá je už svetovým lídrom v tempe zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, urobila ďalší dôležitý krok vpred spustením rozsiahlej solárnej elektrárne so zrkadlovými koncentrátormi v provincii Kan-su.
Toto zariadenie je nielen ukážkou technologického pokroku, ale aj symbolom snahy krajiny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Zrkadlová solárna elektráreň v provincii Kan-su
Projekt bol realizovaný v púštnej časti provincie Kan-su, kde potenciál solárnej energie dosahuje jedny z najvyšších hodnôt na svete. Elektráreň pozostáva z 30 000 heliostatov — zrkadiel vybavených systémami sledovania pohybu Slnka.
Tieto zrkadlá smerujú slnečné lúče na dve obrovské vežové konštrukcie s výškou 200 metrov. Vzniká tak silný tok koncentrovaného slnečného žiarenia, ktorý zohrieva teplonosné médium a spúšťa proces výroby elektrickej energie.
Hlavnou inováciou projektu je použitie dvoch veží namiesto jednej. V prvej polovici dňa smerujú zrkadlá slnečné svetlo na východnú vežu a po poludní na západnú. Táto schéma zabezpečuje rovnomernejšie rozloženie slnečnej energie počas celého dňa, znižuje straty a zvyšuje efektivitu prevádzky komplexu.
Charakteristiky a princíp fungovania
Základom technológie je metóda koncentrovanej solárnej energetiky — CSP (Concentrated Solar Power). Každé zrkadlo odráža a s vysokou presnosťou smeruje slnečné svetlo, čím zabezpečuje ohrev špeciálnej zmesi roztavených solí umiestnenej v prijímačoch na vrcholoch veží. Zohriate teplonosné médium sa využíva na výrobu pary. Para poháňa turbíny, ktoré následne vyrábajú elektrickú energiu.
Hlavnou výhodou tohto systému je možnosť ukladania tepelnej energie v roztavených soliach. Vďaka tomu môže elektráreň vyrábať elektrinu nielen počas dňa, ale aj v noci, čím sa mení na stabilný zdroj energie fungujúci prakticky nepretržite.
Podľa výpočtov vývojárov je komplex schopný vyrobiť približne 1,8 miliardy kilowatthodín elektrickej energie ročne, čo postačuje na zásobovanie elektrinou približne 170-tisíc domácností.
Efektivita a vplyv na životné prostredie
V porovnaní s tradičnými solárnymi elektrárňami využívajúcimi iba fotovoltické panely má zrkadlová solárna elektráreň v provincii Kan-su viacero výhod.
Hlavným faktorom je systém ukladania tepelnej energie, ktorý umožňuje pokračovať vo výrobe elektriny aj v noci alebo v podmienkach oblačného počasia.
Koeficient odrazivosti zrkadlových plôch presahuje 94 %, čo zabezpečuje efektívnu koncentráciu slnečného žiarenia. Podľa odhadov vývojárov nový systém zvyšuje efektivitu približne o 24 % v porovnaní s tradičnými CSP elektrárňami.
Okrem toho sa environmentálny prínos projektu prejavuje výrazným znížením emisií oxidu uhličitého — až o 1,5 milióna ton CO₂ ročne.
Porovnanie so svetovými obdobami
Na svetovej energetickej mape už existuje niekoľko veľkých projektov v oblasti koncentrovanej solárnej energetiky.
V americkej Kalifornii funguje elektráreň Ivanpah, pozostávajúca z troch veží a desiatok tisíc zrkadiel. Na rozdiel od čínskeho zariadenia však nedisponuje takým rozvinutým systémom ukladania tepelnej energie a nedokáže tak efektívne fungovať v noci.
V Maroku bol postavený komplex Noor, kde sa využívajú rôzne CSP technológie vrátane parabolických zrkadiel. Tento systém je však tiež založený prevažne na architektúre s jednou vežou, čo robí projekt v provincii Kan-su prvým zariadením na svete s dvojvežovou schémou.
Čína tak predstavila nielen rozsiahlu energetickú stavbu, ale aj principiálne nový technický prístup, ktorý môže ovplyvniť ďalší vývoj solárnej energetiky.
Strategický význam pre Čínu
Pre Čínu majú takéto projekty strategický význam. Krajina si stanovila cieľ znížiť závislosť od uhoľnej výroby energie a postupne prejsť na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
Rozvoj CSP elektrární umožňuje nielen diverzifikovať energetickú bilanciu krajiny, ale aj posilniť technologické prvenstvo Číny v oblasti čistej energetiky.
Zdroj: pv-magazine